,, Vaše deti nie sú vašimi deťmi. Sú synmi a dcerami života, túžiaceho po sebe samom. Prichádzajú cez vás, ale nie sú od vás, s hoci sú s vami, nikdy vám nepatria. Môžete im dať svoju lásku, ale nie svoje myšlienky, lebo oni majú vlastné myšlienky. Môžete vytvoriť domov ich telám, ale nie ich dušiam, lebo ich duše prebývajú v dome zajtrajška, ktorý vy nemôžete navštíviť ani vo svojích snoch. Môžete sa usilovať byť ako ony, ale nechcite ich urobiť podobnými sebe, lebo život sa nevracia ani neostáva pri dnešku. Ste lúky, ktorých vaše deti vyletujú ako živé šípy. Lukostrelec jasne vidí terč na ceste do nekonečna a napína vás z celej sily, aby jeho šípy leteli rýchlo a ďaleko. Kiež každý pohyb jeho ruky je vám požehnaním, lebo tak ako on miluje šíp, ktorý letí do diaľav, tak miluje aj luk, zostavajúci v jeho dlani.´´
CH.Džibrán